FolkTalk

🎉 HODY - KERMEŠ - ODPUST 🎉

V rôznych regiónoch Slovenska sú hody známe pod rôznymi názvami, ako napríklad "kermes", čo je prevzatý výraz z nemeckého prostredia (kärmeš, kirmeš). 🇩🇪

Tieto oslavy sa tradične spájajú s obdobím po ukončení hlavných poľnohospodárskych prác, najčastejšie na jeseň, keď je už zožatá úroda a hospodári majú čas a prostriedky na slávnosť. 🍰

Súčasťou hodových slávností boli rôzne zábavy, pričom jednou z hlavných atrakcií bolo "stínanie kohúta" alebo "zhadzovanie capa". 🐔

Tento rituál prebiehal tak, že mládenci vytvorili sprievod, v ktorom niesli kohúta, a na konci ho kat obradne sťal. Tento akt mal symbolizovať očistenie a zabezpečenie dobrej úrody na ďalší rok. Kohút bol následne uvarený a stal sa súčasťou spoločného jedla. 🍗

Hody, napriek ich prepojeniu s cirkevnými oslavami, si udržali aj silné pohanské prvky. V minulosti sa počas hodov zúčastňovali na zábave aj "duše zomrelých", ktoré mali tancovať spolu s prítomnými okolo horiacej sviečky. 🕯️

Táto symbolika ukazuje na prepojenie s predkresťanskými tradíciami, ktoré sa miešali s kresťanskou vierou. ✝️

Zdroje 📘:
Horváthová, E. (1986) - Rok vo zvykoch nášho ľudu.
Stoličná, R. (2001) - Kuchyňa našich predkov. Bratislava

Konajú sa tieto oslavy aj u Vás v obci/meste? Dajte nám vedieť v komentároch! ⛪️

🟧 ORNAMENTIKA Z TRUHLICE Z FINTÍC 🟧

💮 Ornament z truhlice na šaty
📍 Fintice, Šariš
🗓️ Okolo roku 1870
📸 Veselský, Michal - SĽUK

🌾Dožinkový sprievod

📍 Horná Súča - Vlčí vrch, okr. Trenčín

📸 1985 - J. Podolák

🌾 DOŽINKY - SVIATOK UKONČENIA ŽATVY 🌾

Tento výročný obrad má svoje korene v predkresťanských dobách a na Slovensku sa zachovával až do prvej polovice 20. storočia. Hlavným prvkom dožinkových slávností bolo prinášanie dožinkového venca z posledného obilia z poľa, ktorý symbolizoval vďaku za úrodu a prianie hojnosti aj v budúcom roku.🌽🍞

🎉 PRIEBEH SLÁVNOSTI 🎉
Sviatok začínal na poli, kde sa všetci roľníci a ich rodiny zhromaždili. Tam sa vykonávali rôzne tradičné rituály, ktoré mali zabezpečiť bohatú úrodu aj v nasledujúcom roku. Z posledných klasov obilia sa uplietol dožinkový veniec, symbolizujúci dokončenie žatvy. Tento veniec bol potom odovzdaný gazdovi, ktorý ho zavesil nad vstupné dvere stodoly alebo domu ako symbol prosperity a ochrany. 🌾👩‍🌾

Aké spomienky, alebo skúsenosti máte s dožinkami vy? Podeľte sa o ne v komentároch! 😊

Zdroje 📘:
Horváthová, E. (1986). Rok vo zvykoch nášho ľudu.
Feglová, V. (1990). Roľnícke obyčaje. Etnografický atlas Slovenska.

🎙FolkTalk 06 - O MIŠOVI A JEHO MUZIKMUZEU 1/2🎙

V ďalšej epizóde FolkTalk-u príjemne pokecáme s muzikantom, pedagógom, výrobcom ľudových hudobných nástrojov a multiinštrumentalistom Michal Smetanka . Budeme rozprávať o jeho hudobnej, speváckej, remeselnej a (ne)zberateľskej činnosti. 🎻

Dozvieme sa niečo o KarpaTone, jeho muzicírovaniu a hlavne Muzikmuzeum , ktoré nájdete v Spišskom Hrhove. V ďalšej časti nášho rozhovoru vám prezradí, akú zaujímavú repliku hudobného nástroja sa mu podarilo vyrobiť. 🐻

🗣Podcast si môžete vypočuť na tomto odkaze:
https://open.spotify.com/episode/3aQdOtSvKp5y9J6TGsKs9Q?si=58f3cc0642ba4aae

🟧 ORNAMENTIKA Z POLOMKY A OKOLIA 🟧

💮 Vzory z košele
📍 Polomka
🗓️ Okolo roku 1920
📸 Alena Rybáriková, Mária Mizeráková - UĽUV

🔷 Nárečia na Slovensku 🔷

Dnes tu máme ďalšie zaujímavé nárečové slovíčka. 🗣 Poznali ste niektoré z nich ? 🤔

🖼️ Ornament na grafike pochádza z mužskej košele z okolia Záriečia 🖼️

🔵OSOBNOSTI🔵

Jozef Kroka - Češľak (23. marca 1930 – 3. augusta 2013) bol významný muzikant zo Zámutova, narodený v rómskej muzikantskej rodine Feriovcov. 🎻

Už od mladosti bol obklopený hudbou, v ktorej sa neskôr pod vedením svojho strýka Jozefa Feri-Juska začal zdokonaľovať. Vo veku 14 rokov začal hrávať s kapelou. 🎵

Príchod hudobného redaktora Ondreja Dema podnietil v roku 1964 vznik dedinskej folklórnej skupiny, kde Češľak zohral kľúčovú úlohu ako primáš ĽH Zamutovčan. 🕺

Popri hudobnej kariére pracoval v štátnych lesoch, kde v roku 1981 utrpel nešťastný úraz. Napriek amputácii palca na ľavej ruke sa vrátil k hraniu a pokračoval v doprevádzaní folklórnej skupiny Zamutovčan. 🎶

Za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií získal mnoho ocenení. Jeho majstrovstvo bolo ocenené na festivaloch vo Východnej, Detve, a medzinárodne v Juhoslávii, Nemecku, Poľsku, Ukrajine, Holandsku a Maďarsku. 🌍

Nahral tri CD: "Hej zašvicelo na Zamutov slunočko", "Ňeorem, ňešejem" a "Češľakova perša". Účinkoval aj v reláciách pre Slovenský rozhlas a televíziu. 🎬

Otec troch synov a šiestich dcér, zostal neoddeliteľnou súčasťou skupiny Zamutovčan až do konca života. 🎻

Jeho dedičstvo a technika hry na husliach sú stále študované a obdivované mnohými poprednými etnológmi, muzikantami, ale aj laickými obdivovateľmi hudobnej tradície. 🎶

✏️ Za grafiku ďakujem šikovnému .h✏️

⚒️NÁRADIE Z MINULOSTI

🧶Kolovrat - Špuľak - Mechanické zariadenie na prevíjanie nití z pradien na špule. Na štyroch nohách vodorovne upevnený rám nesie v strednej časti koleso, ktoré bolo hrubším motúzom prepojené na menšie prevodové koliesko upevnené na jednom konci rámu na železnej tyčke medzi dvoma zvislými doštičkami. Toto roztáčalo špulu upevnenú na tyčke. Koleso sa uvádza do pohybu kľukou.

🧥GUBA🧥

Známa aj ako gubaňa, bola mužským (a občas aj ženským) vrchným odevom na Slovensku, vyrobeným z vlnenej tkaniny s dlhým vlasom na povrchu.🪡

Podľa kvality materiálu, z ktorého bol vkladaný vlas, sa guby rozdeľovali na strukaté, vlasaté (vlas z vlny dospelých oviec) a jahňačkavé (vlas z vlny jahniat). 🐑

Remeselní gubári tkali a šili pokrovce - prikrývky pre ľudí a zvieratá a odevy pre obyvateľov dedín. 🐄

Na vidieku ľudia svoje guby vyrábali často sami, ale v prípade potreby k nim zavítali aj podomoví gubári.🧵

🟧 ORNAMENTIKA Z RYBIAN A OKOLIA 🟧

💮 Vzory z rukávcov
📍 Rybany a okolie
🗓️ Okolo roku 1900
📸 Slovenská ľudová výšivka 2

Po dlhšej odmlke sme sa vrátili k nahrávaniu ďalšieho dielu podcastu FolkTalk. Hosťom v pripravovanej časti bol Peter Vajda, ktorý na Rozhybkostiach ako lektor nesmie chýbať 🤩

Tešíme sa na jeho zaujímavé rozprávanie a rozhovor s Ján Helmanovský už čoskoro na Spotify!

💥FOLK KVÍZ #3

Spolu s a sme si pre vás pripravili už #3 bardejovský folklórny kvíz.

Príďte si zasúťažiť, podporiť dobrú vec a naučiť sa niečo nové - 22. marca 2024 o 19:00 do kaviarne Tvoj Deň - coffee & cake

💰 Výťažok z celého kvízu pôjde na Polievku pomoci 💰

🎻 Zahrá nám: .roberta.harcara 🎻

‼️ PRIHLASOVACÍ FORMULÁR:
https://forms.gle/bdGjb96nijRBevKE9

🏁 Štartovné na jeden tím je 2€ na osobu.🏁

👉KAPACITA KVÍZU je 15 tímov pre 3-4 ľudí.👈

TEŠÍME SA NA VÁS!

🚪Pitvor🚪

Zmenil jednopriestorové domy na dvojpriestorové - izba + pitvor. Okrem ochrany pred počasím, pôsobil ako vstupný priestor do obydlia. ⛈️

Okrem odkladania riadu a nástrojov sa tu nachádzal aj rebrík na povalu. V zimnom období sa tu zatvarala napríklad hydina. 🐔

Pristavením ohniska sa z pitvora stala obytná miestnosť. Poznáme ho pod názvami "síň", alebo "priklet". 🔥

❓Ako sa táto miestnosť nazývala u vás❓

🛠️ NÁRADIE Z MINULOSTI

🐏 Krampeľ/grampľa- nástroj na česanie vlny, väčšinou dvojica dosiek (s držadlami) potiahnutých kožou, v ktorej boli zapustené drôtiky v tvare obráteného veľkého L. Mykaním sa vlna čistila a jej vlákna sa vyrovnávali.

🟪 NAŠA ZÁVADKA NAD HRONOM 🟪

💮 Ženský čepiec (detail)

📍 Závadka nad Hronom

🗓️ 1918-1939

📸 Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici

Krstiny 👧👦

🎉 Oslava prijatia dieťaťa do kresťanského spoločenstva. Hostí pozývala pôrodná baba, alebo niekto z príbuzných.

👯‍♀️ V niektorých oblastiach (Gemer, Orava...) boli skôr neviazanou ženskou zábavou.

🎤 Na Kysuciach cestou na krstiny ženy spievali krstinové piesne. Verilo sa totiž, že ak sú veselé kmotry, bude v živote šťastné aj dieťa.

🎁 Hostia pre dieťa nosili rôzne dary, ale aj potraviny. Bežné bolo napríklad varené jedlo, pálenka, pečivo ale aj plátno, peniaze a odev.